Súčasný vzhľad liturgického priestoru na hore Zvir

Zjavenia Panny Márie Nepoškvrnenej Čistoty v Litmanovej boli údajné zjavenia presvätej Bohorodičky (Panny Márie), ktoré sa podľa pútnikov diali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 na hore Zvir pri obci Litmanovádvom dievčatám, Ivete Korčákovej a Kataríne Češelkovej.

Prvé zjavenie sa podľa rozprávania detí uskutočnilo poobede 5. augusta 1990, keď sa hrali na blízkej hore Zvir. Pri hraní sa v lese počuli hluk, ktorého sa naľakali a skryli sa v blízkom senníku. Hluk neustával a deti mali pocit, že niekto chodí okolo dreveného senníka. Po čase sa ozvalo silnejšie búchanie, ako keby niekto spustil zo skaly hŕbu dreva. Deti: Ivetka Korčáková (11-ročná), Katka (12-ročná) a Miťko (9-ročný) sa začali modliť Mariánsku modlitbu: Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť a to trikrát - ako neskôr povedali, túto modlitbu predtým nepoznali. Zároveň začali ľutovať svoje hriechy a náboženskú vlažnosť. O chvíľu spozorovali v miestnosti svetlo, ktoré najskôr považovali za slnko. Svetlo sa presunulo nad lavičku a vo svetle spozorovali krásnu paniu, ktorá si sadla na lavičku.

Ivetka: "Dňa 5. augusta 1990 sme mali jedinú prosbu, aby táto krásna Pani išla spolu s nami (zo Zviru) dolu do dediny, pretože sa už stmievalo a my sme sa báli ísť lesom samy. Krásna Pani nám túto prosbu splnila."

Katka: "Šli sme a Ona asi dva kroky za nami. Cítila som pokoj. A potom, od potoka, sa začala odďaľovať. Keď sme prišli dolu ku krížu, Panna Mária si pred ním kľakla a prežehnala sa."

 

Už od začiatku začala horu Zvir navštevovať skupinka veriacich. Neskôr, 11. novembra 1990 bola už so zvolením Prešovského gréckokatolíckeho biskupa, do ktorého spadá obec Litmanová, na hore Zvir slúžená svätá božská liturgia. Dňa 25. novembra 1990 sa konal obrad posvätenia novopostaveného kríža. Pri posväcovaní, po modlitbe sv. ruženca, všetci prítomní údajne videli na Slnku nadprirodzené úkazy, pripomínajúce fatimský slnečný zázrak: slnko, do ktorého bolo možné bez ťažkostí pozerať, rotovalo, vyžarovalo sústredené kruhy v rôznych farbách dúhy, černelo, opäť zosvetlelo, chvelo sa a menilo polohu. Aj vďaka týmto úkazom prichádzalo na horu Zvir čoraz viac pútnikov. Počas výročí sa rad zaparkovaných áut tiahol až do Starej Ľubovne. Počet pútnikov sa postupne zvyšoval, ak neberieme do úvahy zimné mesiace, až do konca týchto zjavení, ktoré už od začiatku skúmacirkev.

Dňa 2. decembra 1990 Panna Mária údajne povedala: „Na uzdravenie z telesnej a duševnej choroby treba sa denne modliť celý svätý ruženec (radostný, bolestný i slávnostný), postiť sa v stredu a piatok a piť vodu z prameňa z hory.“ (Dodala ešte, že nie všetci chorí budú uzdravení.)

Dňa 30. decembra 1990: „Dajte urobiť medailóniky, na ktorých na jednej strane bude moje meno, ktoré som vám už povedala, ale len začiatočné písmená. Pod ním moje čisté žiariace Srdce a biela ľalia - znak mojej čistoty. Na druhej strane nech som Ja so svojím Synom v náručí. Medailóny nech nosia ľudia, ktorí majú úctu ku Mne a môjmu Synovi. Kto bude nosiť tento medailón, ctiť si moju čistotu a vzývať Ma pod menom Nepoškvrnená Čistota, tomu vždy pomôžem, keď poprosí o pomoc.“

Dňa 17. februára 1991: „Musím nad vami plakať, pretože blúdite v hriechu.“ Niekto dievčatá poprosil, aby sa opýtali na Turzovku. Mária odpovedala: „Želám si, aby bol na Turzovke postavený kostol.“

Dňa 7. júla 1991: "Keď máte pokušenie, uvedomte si, že Ja som vždy pri vás a vtedy sa modlite: Nepoškvrnená Čistota, pomôž mi zachovať čistotu môjho srdca!"

Dňa 5. apríla 1992: „Ďakujte za kríž.“

Dňa 4. júla 1993: „Malé duše, zdvojnásobte svoje modlitby a začnite sa skutočne postiť. Ani len neviete, ako potrebujem vaše modlitby a pôsty na obrátenie poblúdilých! Prosím, pomôžte Mi!“

Dňa 4. apríla 1993: „Znovu vás prosím, zmeňte svoj život, úplne ho obetujte Bohu, pretože len tak sa váš život stane večným. Ó, deti, naučte sa hovoriť toto: Staň sa Tvoja svätá vôľa všade a vo všetkom, lebo v Tebe je ukrytý večný Pokoj.“

Dňa 7. augusta 1994: „Milujem vás takých, akí ste. Každý môj syn a dcéra nech Mi povie: 'Mama, a teraz chcem žiť ináč. Chcem ísť k Otcovi a úplne Ti dôverujem, že ma k Nemu privedieš.' Tento svet vás nikdy neurobí šťastnými.“

Dňa 8. januára 1995: „Prosím, darujte Mi vaše problémy a starosti, lebo iba Boh vás vie od nich oslobodiť. Modlite sa túto modlitbu: 'Bože, odovzdávam Ti celú svoju minulosť a vkladám do Teba celú svoju budúcnosť. Ďakujem Ti za dnešok, ktorý mi dávaš. A ďakujem Ti preto, lebo si so mnou a môžem sa radovať, lebo viem, že Ty si ma nikdy neopustil.' Prosím, proste Boha, aby vám dal pochopiť túto modlitbu. A tak vaše srdce zaplaví jednoduchá detská radosť každý deň.“

Dňa 5. marca 1995: "Prosím Boha o jedinú vec. A to, aby vo vás nechal svoj pokoj. Tento čas je zlodejom pokoja. Prosím, povedzte Bohu: 'Milujem, a preto ľutujem. Milujem, a preto odpúšťam. Milujem a to je môj pokoj.'"^[1]

Posledné posolstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V nedeľu 6. augusta 1995, na piate výročie zjavenia Panny Márie v Litmanovej, prišlo vyše 100 tisíc pútnikov.

Po zjavení sa Katka Češelková obrátila na pútnikov slovami: „Panna Mária pri dnešnom stretnutí bola oblečená celá v bielom. Nemala ani ruženec, ani korunu. Bola bosá. Bola veľmi vážna. Chcem vám povedať, že Ona stále zostáva tu, na tejto hore. A stále bude pomáhať každému jednému z vás...“

Ivetka Korčáková tlmočila údajné posledné posolstvo Panny Márie: "Sláva Isusu Christu! Panna Mária dnes povedala: 'Moje drahé deti! Toto moje zjavenie tu je posledné. Milujem vás. A ďakujem všetkým za to, čo ste tu pre Mňa urobili. Moje milované deti! Takto som to chcela, aby vás to prebudilo zo sna prázdnoty. Aby ste pochopili, že potrebujete obrátenie. Pre túto dobu potrebujete obrátenie! Prosím, prosím! Zostávam na tejto hore prítomná. Začnite teraz uvažovať nad mojimi posolstvami! Zostaňte v mojom srdci pre túto dobu! Pretože potrebujete byť viac jednoduchí a ostražití. Prichádza doba, ktorá je už tu. Zostaňte teda ako deti. Úplne slobodní pre Boha. Prosím, rozmýšľajte nad tým, čo hovorím! Ja vás milujem a čakám na vás v Nebi...'

 

Záber z hory Zvir

Aj Litmanovú podobne ako iné miesta zjavení sprevádzali údajne ťažko vysvetliteľné uzdravenia, či prírodné úkazy.

Známy je tzv. „slnečný zázrak “, ktorý pútnici popisujú ako rotujúce slnko, objavenie sa viacerých sĺnc , či iné zmeny na slnku. Keďže nemali charakter súkromného videnia, pozorovalo ich niekoľko tisíc pútnikov a to viackrát. Sú údajne zachytené aj fotograficky.

Elena Šubjaková, redakcia Duchovného života, Slovenská televízia: „Okrem iného je zaujímavé, že keď sa hovorí o vierohodnosti litmanovských zjavení, nikde sa nespomínajú zvláštne znamenia na slnku. Stalo sa to dvakrát a úkaz videlo niekoľko tisíc ľudí. Opísali mi ho viacerí ľudia nezávisle od seba, medzi nimi aj starosta obce, miestny kňaz, deti.“ (Slovenský denník, 14. nov. 1991)

Mgr. Oľga Gromová, Bojnice: „Som učiteľka slovenského jazyka a dejepisu. V roku 1991, 6. septembra, som bola s celou rodinou v Litmanovej. Keď sme schádzali z hory, zbadali sme viacerých ľudí kľačať a modliť sa. Niektorí nás upozorňovali na slnko. Ja som ho videla zelené. Guľa sa krútila, približovala, akoby chcela na nás spadnúť, a znovu sa vzďaľovala. Vnútri som zazrela akési fliačky. Mne to pripadalo, že majú tvar ruží. Okolo zeleného slnka sa mi javil oranžový kruh. Starší syn videl cez slnko aj kríž. Viacerí ľudia videli kríž. Panne Márii som sľúbila, že sa budem denne modliť ruženec.“

Michal Semančík, Spišské Podhradie: „... mimoriadnu udalosť, ktorú som zažil spolu s manželmi Gadušovými zo Spišského Podhradia a manželmi Furmanovými z Domaňoviec na hore Zvir v Litmanovej. Bolo to v júni 1992. Keď som sa blížil k lesu, ešte som sa z diaľky lúčil s týmto vzácnym miestom. Zrazu 4 ženy za mnou pozerali do fliaš, v ktorých mali nabratú vodu. Keď som u prvej zbadal, že v strede fľaše má sviecu, čo horí, zmocnil sa ma úžas. Ďalšia žena mala vo fľaši žiariaci kríž, na ktorom bolo aj umučenie. Táto žena fľašu aj obrátila, avšak kríž ostal neporušený. Tretia žena mala vo fľaši bielu Hostiu a štvrtá zlatý kalich s umeleckými ozdobami. Moja suseda vybrala z tašky svoje fľaše s vodou a tak isto aj ich známa, pani Furmanová. V ich fľašiach sa objavili v slnku také isté obrazy. Ja som sa rozhliadol po okolí, či neuvidím niekoho s fotoaparátom, ale už som nikoho nevidel.“

Etela Kolečanská, Spišská Nová Ves: "Bolo to 4. júla 1992. Po ruženci som v tichu čakala na posolstvo. Zrazu pozriem hore… Okolo slnka sa vytvorila rubínová žiara, prechádzajúc do bledofialova a zo slnka sa stala prekrásna biela Hostia. Okolo nej bol prstenec. Potom sa Hostia rozostúpila napoly a na slnku sa vytvoril kríž, potom silueta Panny Márie, srdca a nakoniec jasličky. Rubínová farba sa zmenila na zlatú a vytvorila monštranciu bez podstavca. Keď som sa potom pozrela na ľudí, videla som na ich šatách žlté fľaky a na tvárach fialové a čierne.

Mária Igazová, Rybany: „Na tretie výročie zjavenia v Litmanovej som videla úkaz - fľaky na tvárach okolostojacich. Aj som sa o tom zmienila nahlas, trikrát, ale nikto nereagoval.“

Eleonóra Cibirová, Prievidza: "Na púti v Litmanovej 8. augusta 1993 sme so sestrou a neterou boli svedkami toho úkazu na slnku, ktoré vyzeralo ako Hostia a ktoré kmitalo a okolo neho sa striedali rôzne farby. Nakoniec sa zo slnka spustili tri široké zlaté lúče, ktoré siahali až na zem. Jeden z nich padol na ľudí, ktorí išli pred nami a tiež mali zlaté šaty a vlasy."

Zjavenia skúma cirkev. Na prešovskom gréckokatolíckom arcibiskupstve bola vytvorená aj komisia pre Litmanovú.